Úvod
Článok o vplyve tej časti kozmetiky, ktorá sa zaoberá maskovaním príznakov patologických procesov, prebiehajúcich v tele človeka, na degeneráciu zdravia spoločnosti. Som presvedčený, že zdravé telo je prirodzene silné, krásne a voňavé. Nepotrebuje kozmetické maskovanie, ani ohlupujúce feromóny príťažlivosti. Takáto kozmetika deformuje prirodzený výber, nové pokolenia sú stále viac choré a slabé. Človek sa postavil na vrchol potravinového reťazca svojím umom. Počiatky ľudskej spoločnosti stáli na pleciach tých najmúdrejších a najzdravších jedincov, no z rozmachom civilizácie prichádza opakovane k jej úpadku. Príčinou je snaha človeka oklamať prírodu, no oklamal sám seba. Dnes nevieme už ani správne dýchať, hoci ide o základnú podmienku života človeka. Čuch sa stal najviac podceňovaným zmyslom človeka. Avšak každá odchýlka od zákonov prírody je fatálna aj pre nás. A tak vrcholný predátor na Zemi podlieha tým najmenším, no neviditeľným zabijákom mikro a nano sveta.
Patologické zmeny organizmu vedú k zmenám pachu tela človeka. Maskovaním kozmetickými prípravkami neodstráni príčiny nežiadúcich telesných zápachov. Rovnako, ako žiadne prípravky proti vráskam neodstránia príčinu ich vzniku natrvalo, len ich maskujú. Toto dočasné riešenie je však veľmi nebezpečné pre zdravie.
História skúmania telesného pachu
Od prírody máme pudovo zakódovanú spoločenskú komunikáciu nielen pohľadom, ale aj prostredníctvom vnímania pachov. Práve na tom stavia kozmetika.
Nasledovný prehľad v skratke predstavuje významných starovekých lekárov, ktorí sa zaoberali vzťahom telesného pachu a jeho spojením s patologickými zmenami tela:
- Hippokrates (cca 460 – cca 370 pred n. l.): Grécky lekár a „otec medicíny“, Hippokrates, bol jedným z prvých, ktorí systematicky skúmali vzťah medzi telesnými pachmi a zdravotným stavom pacienta. Veril, že telesný pach môže byť dôležitým indikátorom chorôb a používal ho pri diagnostike.
- Galén z Pergamonu (129 – cca 200): Galén bol významný rímsky lekár, ktorý rozšíril a systematizoval poznatky Hippokrata. V jeho prácach sa často spomína význam telesného pachu pri diagnostike chorôb a pri určovaní ich príčin.
- Avicenna (Ibn Sina) (980 – 1037): Perský lekár a filozof, Avicenna, tiež rozvíjal myšlienky týkajúce sa významu telesného pachu pri diagnostike chorôb. Bol známy svojou prácou „Kánon lekárskej vedy“, kde popisoval rôzne príznaky chorôb vrátane telesných pachov.
Títo lekári a filozofi vytvorili základy pre pochopenie vzťahu medzi telesnými pachmi a zdravotným stavom v starovekých civilizáciách a ich príspevky k tomuto poznaniu ovplyvnili vývoj medicíny na celom svete. Dávni lekári a filozofickí myslitelia vnímali vzťah medzi telesnými pachmi a zdravotným stavom človeka ako dôležitý a rozvíjali rôzne teórie a koncepty v tomto smere.
Rozbor niektorých z týchto pachov a ich spojenie s rôznymi chorobami alebo príznakmi:
Použitá literatúra: