Používa ho väčšina rastlín a zahŕňa produkciu trojuhlíkovej zlúčeniny nazývanej kyselina 3-fosfoglycerová počas Calvinovho cyklu, z ktorej sa stáva cukor nazývaný glukóza.
C3
C4
Zahŕňa výrobu medziproduktu so štyrmi uhlíkmi, ktorý sa počas Calvinovho cyklu rozdelí na oxid uhličitý a zlúčeninu s tromi uhlíkmi v rastlinách, ktoré nedostávajú veľa svetla alebo vody.
cakkhu
Oko je prvý zo šiestich zmyslových základov (Saḷāyatana) a reprezentuje schopnosť vnímať vonkajší svet prostredníctvom foriem, svetla, pohybu a farieb. V tradičnom východnom chápaní však zrak nie je len fyzický orgán – je to aj brána k vnútornej predstavivosti, intuitívnemu videniu a schopnosti rozpoznať hlbšiu pravdu. Podrobnejší popis
Calvinov cyklus
séria reakcií, ktoré prebiehajú počas fotosyntézy, kde sa oxid uhličitý a voda z atmosféry premieňajú na cukor.
Časová odchýlka (SV)
Časová odchýlka (Schedule Variance – SV) je meradlo toho, ako projekt dodržiava plánovaný harmonogram. SV = EV – PV .
CBA
CBA ( Cost Benefit Analysis ), teda Analýza nákladov a výnosov je postup, pri ktorom sú na peňažné jednotky transferujú primárne nefinančné dopady (napr. Zlepšenie životného prostredia v meste) a voči nim je potom posudzovaná investícia – projekt .
Certifikácia PM
Certifikácia projektových manažérov je proces, pri ktorom sú overované teoretické a prípadne i praktické zručnosti uchádzača v oblasti projektového riadenia. PM certifikačných systémov je viac, medzi najrozšírenejšie patrí PMI , IPMA a PRINCE2 .
chirálny
Chiralita označuje asymetriu priestorového rozloženia objektu (napr. molekuly ), ktorá je dôležitá v niektorých oblastiach vedy . Ako chirálna sa označuje taký objekt, ktorý nie je totožný so svojím zrkadlovým obrazom, nemá stred ani rovinu symetrie , avšak môže mať rotačnú os symetrie. Vzťah medzi objektom a jeho obrazom je podobný ako vzťah medzi ľavou a pravou rukou . Chirálny objekt a jeho obraz sa označujú ako enantiomorfy , v prípade molekúl sa hovorí o enantioméroch . Objekty, ktoré nie sú chirálne sa označujú ako achirálne . Achirálne objekty môžu byť stotožnené so svojím zrkadlovým obrazom. Objekty, ktoré sa vyskytujú iba v jednej forme sa označujú ako homochirálne (napr. prírodné aminokyseliny alebo sacharidy ). Chiralita v biológii [ upraviť | upraviť zdroj ] Pretože základné stavebné látky biologických systémov ( sacharidy , bielkoviny i nukleové kyseliny) sú chirálne, pričom organizmy spravidla využívajú len jednu z konfigurácií, je chirálne závislá aj biologická účinnosť mnohých ďalších látok. Existuje hypotéza, že „ľavoruká“ chiralita v biológii mohla byť spôsobená α- deuterovaným (inak achirálnym) glycínom ako katalyzátorom a následným šírením tejto preferencie na iné molekuly. [3] V prípade sacharidov a aminokyselín je bežnejšie označenie optických antipodov pomocou D , L systému , ktorý vyplýva z tzv. Fischerovej projekcie založenej na konfigurácii najjednoduchšieho monosacharidu – glyceraldehydu . Analogicky k R, S systému označovania optických izomérov, stereodeskriptory D a L označujú absolútnu konfiguráciu . Boli pomenované podľa optickej otáčavosti sacharidov z latinského dexter (pravý) a laevus (ľavý). S optickou otáčavosťou všeobecne však nesúvisí, napr. L – alanínje opticky pravotočivý. Odlišná konfigurácia pritom môže spôsobovať buď neúčinnosť (známym [ zdroj? ] príkladom je vitamín C a jeho výživovo neúčinný náprotivok), alebo mať iné, často aj fatálne účinky. To sa týka najmä odlišného pôsobenia u látok chemickej regulácie ( hormóny , alkaloidy a pod.). K jedovatosti pritom stačí zmena v jednom centre chirality u veľkej makromolekuly – napr. post translačné nahradenie α- L – aminokyseliny za α- D -aminokyselinu v proteínovom reťazci je základom účinnosti niektorých bielkovinových antibiotík či jedov(jedy pralesných žiab). [4] Na chirálnej konfigurácii záleží aj u vyrábaných protijedov (antidot) a mnohých liečiv . Preto je nutné dbať na dôslednú separáciu enantiomérov vo farmakológii. Na to bol vyvinutý celý rad účinných metodík. [5] Úzko súvisiacou oblasťou je aj pôsobenie na zmysly živočíchov. Enantioméry môžu mať úplne odlišné senzorické vlastnosti, čo je dané chiralitou zmyslových receptorov. Známym príkladom sú látky spôsobujúce rôzne vône napr. citrusového ovocia ( limonén a príbuzné zlúčeniny) či vôňa kuchynského korenia ( karvón a príbuzné zlúčeniny pre mätovú, rascovú a feniklovú vôňu). Zmena v jednom centre chirality u esterov metylthiohexanolu môže zmeniť ovocnú vôňu v čpavú cibuľovú alebo sírnu. [6]
chlorofyl
zelený pigment rastlín, ktorý je nevyhnutný pre fotosyntézu. Viac sa dočítate v Chlorofyl
chloroplast
časť bunky v rastlinách a iných autotrofoch, ktorá uskutočňuje proces fotosyntézy.
Cieľ projektu
Cieľ projektu je Dôvod, prečo produkujeme výstupy ; definovaný stav na konci projektu, najlepšie formulovaný ako novo získaná organizačná vlastnosť, schopnosť alebo zručnosť. Za Cieľ projektu nesie zodpovednosť manažér projektu .
Čo je kyselina folínová?
Kyselina folínová alebo leukovorín je liek, ktorý používame na zníženie toxických účinkov metotrexátu a pyrimetamínu. Je to metabolicky aktívna forma folátu. Okrem iného použitia tohto lieku ho môžeme použiť na liečbu kolorektálneho karcinómu (mali by sme ho používať spolu s 5-fluóruracilom). Tiež môže liečiť nedostatok folátu. Spôsoby podávania tohto lieku sú orálne, injekcia do svalu a injekcia do žily. Obrázok 01: Chemická štruktúra kyseliny folínovej Chemický vzorec aktívnej zložky tohto liečiva je C20H23N7O7 a molárna hmotnosť je 473,44 g / mol . Teplota topenia tejto zlúčeniny je 245 °C a pri teplotách nad touto teplotou topenia sa zlúčenina rozkladá. Preto táto zlúčenina nemá žiadny bod varu. Pri zvažovaní vedľajších účinkov tohto lieku zahŕňa najmä problémy so spánkom, alergické reakcie a horúčku. Avšak podanie intratekálnymi cestami môže spôsobiť vážne účinky alebo dokonca smrť. Okrem toho sa kyselina folínová môže ľahko premeniť na metylfolát.
Cost Performance Index (CPI)
Cost Performance Index (CPI), tiež ako „Index výkonu podľa nákladov“ je mierka nákladovej efektívnosti projektu. Pomerový ukazovateľ vyjadrujúci efektivitu vynaložených prostriedkov voči plánu. CPI = EV / AC .
Cost Variance (CV)
Cost Variance (nákladová odchýlka) je meradlo toho, ako projekt dodržiava plánované náklady. CV = EV – AC .
CPI – Cost Performance Index
Cost Performance Index (CPI), tiež ako “Index výkonu podľa nákladov” je mierka nákladovej efektívnosti projektu. Pomerový ukazovateľ vyjadrujúci efektivitu vynaložených prostriedkov voči plánu. CPI = EV / AC .
CPM – critical path method
CPM – critical path method (metóda kritickej cesty) je postup, pri ktorom je za pomoci sieťového grafu nájdená očakávaná doba trvania projektu, sú identifikované rezervy pod. Tieto informácie následne pomáhajú pri optimalizácii plánu projektu. Dnes sa pre vizualizáciu používajú i Ganttove grafy .
Crashing
Stláčanie (hrnutiu, Crashing ), je úprava harmonogramu projektu , pri ktorej jednoducho „nahrnieme“ do projektu ďalšie zdroje (alebo využijeme zdrojov z existujúcich plánovacích rezerv), čím sa snažíme projekt urýchliť. Najväčší zmysel má zdroje pridávať na najdlhšej činnosti na kritické ceste – tam je najväčšia pravdepodobnosť, že naša snaha bude mať nejaký efekt
Črevná mikrobiota
Mikrobiota je ekologické spoločenstvo symbiotických, komenzálnych aj patogénnych mikroorganizmov, ktoré osídľujú určitý kompartment človeka. Sú tvorené rôznymi skupinami mikroorganizmov, počnúc vírusmi a končiac mnohobunkovými parazitickými organizmami. Medzi človekom a mikrobiotou sú veľmi rozmanité a vysoko štruktúrované väzby, ktoré na jednej strane zahŕňajú vzájomný prospech pre oboch partnerov, tj. Symbiózu. Na druhej strane sa môže jednať aj o škodlivé pôsobenie mikroorganizmov mikrobioty, tj. Patogenitu. Mikrobiota je sama o sebe v zložitých vzájomných vzťahoch opäť na škále začínajúcich symbiotickými interakciami a končiacich interakciami navzájom antagonistickými. Mikrobiálne osídlenie človeka je striktne individuálne a je určené ako genetickou determináciou konkrétneho jedinca, tak sumou všetkých premenných faktorov, ktorým bol jedinec exponovaný vo svojom vonkajšom prostredí. Časť týchto podnetov pôsobí epigeneticky a ovplyvňuje aj prepis génov človeka. Celý systém je vysoko dynamický a musí reflektovať ako potreby dané ontogenetickým vývojom, tak i aktuálne potreby človeka.
CRP C-reaktívny proteín
C reaktívny proteín (CRP) je pentamérny proteín C-reaktívny proteín C-reaktívny proteín (skratka CRP) je pentamerický proteín, ktorý sa v krvi objavuje pri zápalovej reakcii v organizme ako tzv. reaktant akútnej fázy zápalu. Jeho hladina stúpa v priebehu niekoľkých hodín, preto sa v medicíne používa ako jeden z indikátorov zápalovej reakcie. Význam pre organizmus C – reaktívny proteín – štruktúra Zápalová reakcia je odpoveď na prítomnosť cudzorodých látok v organizme. Môžu to byť súčasti tiel mikroorganizmov, poškodené bunky vlastného tela, cudzie predmety, uviaznuté v tkanivách po úraze atď. Je to veľmi zložitý dej, pri ktorom sa do krvi uvoľňuje množstvo signálnych látok – hormónov, cytokínov, ale aj látok, ktoré sa priamo zúčastňujú na eliminácii patogénov. Jednou z týchto látok je aj CRP, ktorý produkujú pečeňové bunky. CRP sa viaže na cudzorodé častice a poškodené bunky a spúšťa proces ich eliminácie z organizmu. Pri zápale sa jeho tvorba zrýchľuje sto až tisícnásobne. Produkcia je spúšťaná interleukínom IL-6, mediátorom zápalu, ktorý produkujú makrofágy (čo je typ buniek, zúčastňujúcich sa obrany proti infekcii) a aj adipocyty (tukové bunky, pozn.: tu má počiatok jeden z mechanizmov, ktorými obezita poškodzuje organizmus). Nakoľko odstraňovanie CRP z krvi je pomerne rýchle (spomaľuje ho ťažké zlyhanie obličiek), hladina v krvi dobre zodpovedá intenzite zápalovej reakcie. História CRP objavili už roku 1930 v krvi pacientov so zápalom pľúc, vyvolaným baktériou Streptococcus pneumoniae. Meno získal podľa svojej schopnosti precipitovať kapsulárny C-polysacharid tejto baktérie. Spočiatku bol považovaný za patologickú bielkovinu; že ide o telu vlastný proteín, zistilo sa až neskôr. Jeho praktické používanie sa začalo rozširovať až v posledných desaťročiach. Možnosť využitia ako indikátora zápalovej reakcie bola rozpoznaná, ale pokiaľ sa v deväťdesiatych rokoch nerozšírili všeobecne dostupné metódy stanovovania jeho hladiny v krvi, používalo sa jednoduchšie vyšetrenie sedimentácie (rýchlosti usadzovania) červených krviniek v nezrazenej krvi, označované skratkou FW. Vzostup sedimentácie pri zápale je však oveľa pomalší. Klinický význam U úplne zdravých ľudí prakticky nie je CRP v krvi detekovateľný. Minimálne zvýšené hodnoty sú v jednotkách mg/l, takáto minimálna pozitivita napríklad odráža rizikovosť aterosklerózy. Stredne zvýšené hodnoty približne do 50 mg/l bývajú pri miernej zápalovej aktivite, ťažká zápalová reakcia býva spojená s hodnotami v stovkách mg/l. Zvýšené hladiny CRP v krvi sa nachádzajú nielen pri zápaloch, vyvolaných baktériami, ale sprevádzajú každé infekčné ochorenie, teda aj vyvolané kvasinkami a niekedy aj vírusmi. Pri vírusových ochoreniach však tvorbu CRP výrazne znižuje iná bielkovina – interferón alfa, ktorá sa naväzuje na membrány buniek a chráni ich proti infekcii vírusmi. Ale aj tak môže byť pri niektorých vírusových ochoreniach, napríklad Infekčnej mononukleóze, infekcii cytomegalovírusom, adenovírusmi, dokonca aj pri chrípke hladina CRP mierne zvýšená. Zvýšená hladina CRP nemusí znamenať len infekčné ochorenie. Môže byť príznakom autoimunitných chorobách (charakterizovaných abnormálnou tvorbou protilátok proti vlastným tkanivám), ako sú rôzne reumatické choroby, zhubných nádorov alebo deštrukcie tkanív po úrazoch. Dokonca aj aterosklerózy – tu je však zvýšenie hladiny CRP minimálne, ale zato trvalé a deteguje sa len vyšetrením CRP s vysokou citlivosťou v špecializovanom biochemickom laboratóriu (vyšetrenie domácimi súpravami z lekárne ho určite nezachytí). Hladina CRP stúpa aj pri akútnom Infarkte myokardu ako reakcia na poškodené tkanivo; vyšetrenie nie je pre túto diagnózu špecifické a u takýchto pacientov sa využíva len výnimočne. Podobne nešpecifické je vzostup jeho hladiny pri každom poškodení tkanív – ischémii, nádoroch, po operáciach atď. Hladinu CRP znižujú napr. protizápalové lieky. CRP dnes zďaleka nie je jediným vyšetrením pre diagnostiku zápalovej reakcie. Často sa využíva aj vyšetrenie hladiny prokalcitonínu, ktorého hladina sa pri infekcii zvyšuje v priebehu niekoľkých hodín a je špecifickejšia pre bakteriálnu infekciu. Význam má hlavne v diagnostike ťažkých, život ohrozujúcich infekcii a u pacientov, ktorí trpia na iné závažné choroby, ktoré môžu ovplyvniť tvorbu CRP. Pre detailnú diagnostiku zápalových ochorení je okrem CRP k dispozícii veľa ďalších parametrov, od stanovenia počtu a typu bielych krviniek – leukocytov v krvi až po širokú paletu ďalších vyšetrení (napr. alfa1 antitrypsín A1AT, alfa1 kyslý glykoproteín AAGP, ceruloplazmín, imunoglobulíny, počty jednotlivých typov lymfocytov atď.), ktorými si špecialisti dokážu upresniť charakter a intenzitu zápalu. Zdroje Marko, P.: Vyšetrenie CRP v ambulancii všeobecného lekára. Via practica, 2009, roč. 6 (1), str. 29 – 32. Solen, Bratislava. Dostupné online: http://www.solen.sk/pdf/3368b7be8f1b3ee669acf7688d8f5df0.pdf Bishnu Prasad Devkota: C-Reactive Protein. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/2086909-overview#showall (po anglicky). Medscape, New York. Aktualizované 16.1.2014. Citované 21.12.2017
CV – Cost Variance
Cost Variance (nákladová odchýlka) je meradlo toho, ako projekt dodržiava plánované náklady. CV = EV – AC .
