Kyselina trihydrogenfosforečná Prevzaté z wikipedia: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kyselina_trihydrogenfosfore%C4%8Dn%C3%A1 Kyselina fosforečná Všeobecné vlastnosti Sumárny vzorec H3PO4 Synonymá kyselina ortofosforečná Vzhľad viskózna kvapalina Fyzikálne vlastnosti Molekulová hmotnosť 97,994 g/mol Teplota topenia 42.3 °C Teplota rozkladu 158 °C Hustota 2,030 g/cm3 Bezpečnosť NFPA 704 0 3 0 Ďalšie informácie Číslo CAS 7664-38-2 Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.  Chemický portál Kyselina trihydrogenfosforečná, niekedy len kyselina fosforečná, H3PO4, je stredne silná, pevná kryštalická látka, trojsýtna kyselina, ktorá pri zvýšenej teplote reaguje s kovmi a ich oxidmi. Vytvára 3 typy solí-dihydrogenfosforečnany s aniónom (H2PO4)–, hydrogenfosforečnany (HPO4)2- a fosforečnany (PO4)3-.Dá sa kúpiť ako 70% vodný roztok. Nemá oxidačné účinky. Existuje aj sirupovitej konzistencie pretože je schopná vytvárať vodíkové väzby. Zahrievaním stráca molekuly vody a vznikajú tak polyfosforečné kyseliny HPO3: H3PO4 → H2O + HPO3 Väčšina kovov v nej vytvára na povrchu vrstvičku fosforečnanov. Príprava Pripravuje sa reakciou oxidu fosforečného s vodou alebo rozkladom fosforečnanov kyselinou sírovou. P4O10 + 6 H2O → 4 H3PO4 Ca5(PO4)3F + H2SO4 → CaSO4 + H3PO4 + HF Fosforečnany Fosforečnany alkalických kovov sa najčastejšie pripravujú neutralizáciou kyseliny fosforečnej roztokmi hydroxidov, uhličitanov alkalických kovov. Fosforečnany sú vo vode nerozpustné s výnimkou fosforečnanov alkalických kovov. Nerozpustné fosforečnany možno previesť na rozpustné tak, že zreagujú s kyselinou sírovou na rozpustné dihydrogenfosforečnany. Ca3(PO4)2 + 2 H2SO4 →Ca(H2PO4)2 + 2 CaSO4 Jej soli (najmä s kovmi alkalických zemín) sa využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivá. Najznámejší je dihydrogenfosforečnan vápenatý Ca(H2PO4)2, známy pod triviálnym názvom superfosfát, ktorý sa vyrába z nerozpustného Ca3(PO4)2.

Kyselina šikimová alebo kyselina 3,4,5-trihydroxycyklohex-1-én-1-karboxylová je dôležitý chirálny metabolit v rastlinách a mikroorganizmoch. Prvá kyselina šikimová bola izolovaná z japonskej rastliny Illicium religiosum v roku 1885, ale jeho štruktúra bola objasnená až o 50 rokov neskôr [1, 2]. V súčasnosti sa kyselina šikimová úspešne používa ako prekurzor pre rôzne vysokohodnotné chemikálie. Kyselina šikimová sa tiež používa ako prekurzor vo farmaceutickom priemysle. V posledných desaťročiach sa štúdie kyseliny šikimovej uskutočňovali obzvlášť aktívne, pretože sa používa ako základný materiál na syntézu liečiva inhibítora neuraminidázy. Tento liek sa používa na liečbu a prevenciu chrípky A a chrípky B. Deriváty kyseliny šikimovej majú mnoho farmakologických účinkov, ako sú antikoagulačné, protizápalové, antibakteriálne a antioxidačné účinky [3, 4]. Preto je kyselina šikimová ako dôležitý prekurzor pre chemický a farmakologický priemysel potrebná v relatívne veľkých množstvách