Fytoncídy sú prchavé látky produkované rastlinami, ktoré majú schopnosť potláčať alebo inhibovať rast a vývoj mikroorganizmov, ako sú baktérie, huby a niekedy aj hmyz.
Mnohe z nich prchajú už pri teplotách okolo 17°C. Tieto fytoncídy sú súčasťou sekundárneho metabolizmu rastlín a majú rôzne biologické účinky. Tu sú niektoré príklady fytoncídnych zlúčenín, ktoré môžu byť prítomné v sekundárnom metabolizme smreku obyčajného (Picea abies), spolu s ich teplotami varu:
1. Aldehydy:
- Cinnamaldéhyd: Teplota varu okolo 250 °C.
2. Ketóny:
- Camphor (Kamfor): Teplota varu okolo 204 °C.
3. Monoterpény:
- Alpha-Pinene (Alfa-pinen): Teplota varu okolo 155 °C.
- Beta-Pinene (Beta-pinen): Teplota varu okolo 166 °C.
- Limonene (Limonén): Teplota varu okolo 177 °C.
- Myrcene (Myrcén): Teplota varu okolo 166 °C.
4. Seskviterpény:
- Beta-Caryophyllene (Beta-karyofylén): Teplota varu okolo 160 °C.
- Germacrene D (Germacren D): Teplota varu okolo 260 °C.
5. Fenoly:
- Thymol (Týmol): Teplota varu okolo 232 °C.
- Eugenol (Eugenol): Teplota varu okolo 254 °C.
6. Alkoholy:
- Terpineol (Terpineol): Teplota varu okolo 218 °C.
7. Estery:
- Linalyl Acetate (Linalyl acetát): Teplota varu okolo 220 °C.
8. Terpenoidné Látky:
- Camphene (Kamfén): Teplota varu okolo 159 °C.
- Borneol (Bornyl): Teplota varu okolo 212 °C.
Teplota varu môže byť významným ukazovateľom stability a odolnosti fytoncíd voči teplu. Fytoncídy majú potenciálne antimikrobiálne a insekticídne účinky a môžu byť využívané rastlinami na ochranu pred patogénmi a herbivórnymi škodcami. Ich efektivita môže byť ovplyvnená koncentráciou, typom mikroorganizmu a rastovými podmienkami.
Teplota varu fytoncídov môže byť jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje ich stabilitu a odolnosť voči teplu. Fytoncídy s nižším teplotou varu môžu prejsť do plynného skupenstva pri nižších teplotách, čo môže viesť k ich uvoľňovaniu a vyparovaniu. Teplota varu fytoncídov môže byť rôzna v závislosti od konkrétnej zlúčeniny.
V údajoch uvedených vyššie som poskytol teploty varu niektorých zlúčenín, ktoré sú často prítomné v sekundárnom metabolizme rastlín, vrátane smreka obyčajného. Je však dôležité zdôrazniť, že teplota varu nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje chovanie fytoncídov. Ich vyparovanie a stabilita môžu byť ovplyvnené aj ďalšími faktormi, vrátane tlaku, koncentrácie v prostredí, a interakciami s inými látkami.
Presný a úplný zoznam fytoncídov v smreku obyčajnom (Picea abies) by mohol byť ťažké poskytnúť, pretože obsah fytoncídov v rastlinách môže závisieť na mnohých faktoroch, vrátane genotypu, prostredia rastu, klimatických podmienok a ďalších. Výskum fytoncídov je pomerne široký a mnohé zlúčeniny môžu mať fytoncidné vlastnosti. Nižšie sú uvedené niektoré zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v smreku obyčajnom a môžu mať potenciálny fytoncidný účinok:
- Monoterpény:
- Alfa-pinen
- Beta-pinen
- Limonén
- Myrcén
- Seskviterpény:
- Beta-karyofylén
- Germacren D
- Fenoly:
- Thymol
- Eugenol
- Alkoholy:
- Terpineol
- Estery:
- Linalyl acetát
- Ketóny:
- Kamfor
- Terpenoidné Látky:
- Kamfén
- Bornyl
- Iné:
- Fytol (zložka chlorofylu, s antifungálnymi vlastnosťami)
- Lignany (môžu mať antimikrobiálne účinky)
Je dôležité poznamenať, že fytoncídne vlastnosti týchto látok môžu byť značne variabilné a závisia od ich koncentrácie, interakcií s inými zlúčeninami a reakcie na špecifické podmienky prostredia. Okrem toho sa v rastlinách môžu nachádzať aj ďalšie fytoncídy, ktoré boli menej preskúmané alebo sú špecifické pre daný druh.
Fytoncídy v smreku obyčajnom majú tendenciu chrániť rastlinu pred patogénmi a herbivórnymi škodcami. Ich fytoncidné vlastnosti môžu byť využívané aj v oblastiach ako je bylinná medicína a výroba éterických olejov.
