Využitie abiotického šoku rastlín k získavaniu ozdravných látok

Žiaden výrobný proces človeka nedokáže vyrobiť, ani syntetizovať ozdravné látky z rastlín lepšie, než to robí príroda sama.

Súčasťou priaznivého vývoja rastlín je aj produkcia nevyhnutných látok, metabolitov a vytváranie ich zásob. Naopak, stresu vystavené rastliny sa dostávajú do šoku, ktorý spúšťa akoby záložný plán B. Ten má za úlohu vzdať sa stresovaných častí rastliny v prospech celku a naopak. Mechanicky oddelené časti rastliny sa snažia nájsť kontakt s pôvodnou rastlinou a naplniť geneticky naprogramovanú úlohu: odovzdať svoje zásoby v prospech celku.

Preto napríklad stromy na horských hrebeňoch nikdy nebudú vysoké a rovné. No ich drevo je nesmierne húževnaté a tvrdé oproti jedincom z lesných porastov na rovinách.

Nejde tu len o mechanické narúšanie rastlín, či pôsobenie prírodných síl – abiotický stres. Jednoducho, niekedy procesy podporujúce rast rastliny, akoby viedli k deštrukcii stresovaných častí rastliny. Anabolické procesy rastu si vyžadujú ohromné množstvo energie, aby z prostredia, v ktorom žijú, získali potrebné látky a tie pretvorili na živiny a ochranné látky. Analogicky, rastliny sa nevyvíjajú smerom, ktorý vedie k zbytočnému mrhaniu živinami a energiou. V krajnom prípade alebo na konci svojho naprogramovaného života, celá rastlina prejde do katabolickej dráhy metabolizmu a nezvratne odumiera. Pritom nutne dochádza k rozkladu rastliny, ktorý sa prejaví akoby rozbaľovaním zložitejších zlúčenín, ako aj lámaním zložitejších cukrov na jednoduchšie. K tomu  je potrebný zdroj energie, fotosyntéza. Ten istý zdroj životnej energie, nevyhnutný k udržaniu rastliny na anabolicke dráhe metabolizmu, teda pri živote.

Na riešenie šoku rastlín nadväzujú stresové reakcie sekundárneho metabolizmu, v rámci ktorých sa uvoľňujú sekundárne metabolity, obranné látky. Predovšetkým dochádza k uvoľňovaniu bielkovín, ktoré akoby začnú mapovať situáciu, pričom sa viažu na kľúčové cukry. Mnoho z týchto látok patrí medzi tzv. fytoncídy, ktoré slúžia predovšetkým na ochranu rastlín pred škodcami a stimuláciu osožných a symbiotických organizmov. Práve tieto látky sú predmetom záujmu lekárskych a farmaceutických výskumov. Ľudia často označujú fytoncídy za prírodné antibiotiká, bez vedľajších účinkov a vo väčšine prípadov je to skutočne tak. Treba si však čestne priznať, že niektoré látky, patriace k fytoncídom sú pre človeka toxické ako napríklad niektoré triesloviny, (taníny) a horčiny. Alebo sú človekom len nestráviteľné, ako napr. celulóza. Tieto látky sú označované ako balastné a západná, alopatická medicína sa im vyhýba. V syntetizovanej forme skutočne znižujú ozdravné účinky aktívnych, zdraviu prospešných látok sekundárneho metabolizmu. Avšak, balastné látky tiež zohrávajú nezastupiteľnú rolu v živote rastlín.

Príroda nič nevytvára nadarmo. Rastliny si ich vytvárajú práve v takej miere, aká je nevyhnutná a postačujúca k ich zdravému životu. Potom možno predpokladať, že ak sú v rastline pre človeka látky prospešné, potom k ich správnemu fungovaniu musia byť v liekoch zakomponované aj látky balastné. Pričom ich vzájomný pomer by mal rešpektovať pomer ich prirodzeného výskytu v použitých rastlinách.

Rastliny sa navzájom odlišujú nielen našimi zmyslami postrehnuteľnými rozdielmi. Metabolizmus rastlín je daný genotypom, no prostredie ich výskytu ho modifikuje, čím sa vytvára iný fenotyp. Je bežné, že rastliny rovnakého druhu, obsahujú rozdielne metabolity alebo ich pomery. Môžu vedľa seba rásť napríklad dva stromy rodu Smrek obyčajný, lat. Picea Abies, čeľade Pinaceae. Pritom jeden má vhodné jarné výhonky k priamej konzumácii, či výrobe smrekového sirupu a druhý je horký, ba až toxický. Ide o iný fenotyp, ktorého prirodzený výskyt nepatrí do daného miesta alebo bol vystavený iným stresovým faktorom. Napríklad suchá pôda, difúzne prúdenie vzduchu, napadnutie škodcami, si mohli  vynútiť zmenu  metabolizmu tohto stromu, v záujme jeho prežitia.

Je vecou odborných znalostí, preskúšaných empirickými skúsenosťami, aby sme zdokonaľovali naše schopnosti využitia týchto darov prírody. Ak naše metódy budú vychádzať z prírodných vzorov a budú uplatňované ohľaduplne, šetrne k prírode, kráčame cestou úspechu. Cestou efektívneho, trvalo udržateľného rozvoja kvality života človeka,  prírody a ich vzájomného spolunažívania.

Ak niečo príroda vytvára, tak sa to deje jednoducho, ľahko, tak ako rastie tráva alebo ako voda tečie zhora nadol. Nič, len súlad prírodných zákonitostí.

„Tráva rastie bez námahy!“